Rozdiely medzi klasickou a keynesiánskou ekonomikou

Keynesiánska ekonomická teória pochádza od britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa a vznikla z jeho analýzy Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch.

Rozdiely medzi keynesiánskou teóriou a teóriou klasickej ekonomiky ovplyvňujú okrem iného vládne politiky. Jedna strana sa domnieva, že vláda by mala hrať aktívnu úlohu pri riadení ekonomiky, zatiaľ čo druhá škola si myslí, že je lepšie ponechať ekonomiku na vlastnú reguláciu. Dôsledky oboch majú dopad aj na majiteľov malých firiem, keď sa pokúšajú robiť strategické rozhodnutia pre rozvoj svojich spoločností.

Keynesiánska ekonómia a ekonomika

Keynesiánski obhajcovia sa domnievajú, že kapitalizmus je dobrý systém, ale že niekedy potrebuje pomoc. Ak je dobrá doba, ľudia pracujú, zarábajú peniaze a minú ich na veci, ktoré chcú. Výdavky stimulujú ekonomiku a všetko beží hladko. Ale keď ide ekonomika z kopca, nálady sa zmenia.

V ťažších časoch začnú podniky zatvárať a prepúšťať svojich zamestnancov. Ľudia nemajú peniaze na míňanie a snažia sa zachrániť to málo, čo im zostane. Keď ľudia prestanú míňať, ekonomika stratí dynamiku a bude sa krútiť ďalej.

Keynesiánsky pohľad na vládne intervencie

Keynesiánska teória hovorí, že je to presne vtedy, keď má vládna intervencia zmysel. Ak ľudia neutrácajú, musí zakročiť vláda a vyplniť prázdnotu. Je tu však len jeden problém: Vláda nemá vlastné peniaze. Musí to zobrať peniaze ľuďom a spoločnostiam, aby ich mohli minúť. Vyššie dane pre podniky odnášajú peniaze, ktoré by sa inak mohli minúť na ďalšie investície do rozvoja spoločnosti.

Klasická ekonómia a bezplatné trhy

Teória klasickej ekonómie je taká, že voľné trhy sa samy budú regulovať, ak zostanú samy. Trhy nájdu svoju vlastnú úroveň rovnováhy bez zasahovania ľudí alebo vlády.

V klasickej ekonomike môže každý slobodne sledovať svoje vlastné záujmy na trhu, ktorý je slobodný a otvorený akejkoľvek konkurencii. Keď ľudia pracujú na pracovných miestach, dostávajú zaplatené a tieto mzdy používajú na nákup ďalších produktov. Pracovníci v podstate vytvárajú vlastný dopyt po tovaroch a službách.

Úloha vlády v hospodárstve

Klasickým ekonómom sa nepáčia vládne výdavky a zvlášť sa im hnusí viac vládneho dlhu. Dali by prednosť vyrovnanému rozpočtu, pretože neveria, že ekonomika ťaží z vyšších vládnych výdavkov. Keynesiánci sú s vládnymi pôžičkami v poriadku, pretože sú presvedčení, že vládne výdavky zvyšujú agregátny dopyt v ekonomike.

Nezamestnanosť a inflácia

Keynesiánski nadšenci uprednostňujú zapojenie vlády a viac sa zaujímajú o to, či majú ľudia prácu, ako o infláciu. Úlohu pracovníkov vidia vo využití svojich schopností v prospech spoločnosti. Keynesiánčania si nerobia starosti s nákladmi na tovar ani s kúpnou silou meny.

Klasickí ekonómovia majú určité obavy z nezamestnanosti, ale skôr sa obávajú cenovej inflácie. Infláciu považujú za najväčšiu hrozbu pre silný dlhodobý rast ekonomiky. Klasicisti sa domnievajú, že ekonomika sa bude vždy usilovať o úroveň plnej zamestnanosti. Myslia si, že nezamestnanosť je výsledkom zásahov vlády do voľného trhu alebo existencie monopolu v priemysle.

Ceny a vplyvy na trh

Klasickí podporovatelia chcú trh, ktorý si môže slobodne nájsť svoju vlastnú úroveň ponuky a dopytu. Veria, že ceny by mali kolísať na základe želaní spotrebiteľov. Trh sa prispôsobí prípadnému nedostatku a prebytku výrobkov. Keynesiánci sa domnievajú, že ceny by mali byť prísnejšie a že vláda by sa mala pokúsiť udržať cenovú stabilitu. Boli by radi, keby vláda ovplyvňovala ľudí a spoločnosti tak, aby udržali ceny v stanovenom rozmedzí.

Budúci rast ekonomiky

Kľúčovým rozdielom medzi keynesiánmi a klasicistami je, ako predpovedať a zaobchádzať s budúcim rastom ekonomiky. Keynesiánci sa zameriavajú na krátkodobé problémy. Považujú tieto problémy za bezprostredné obavy, s ktorými sa musí vláda vysporiadať, aby zabezpečila dlhodobý rast ekonomiky.

Klasicisti sa viac zameriavajú na dosahovanie dlhodobých výsledkov tým, že nechajú voľný trh prispôsobiť sa krátkodobým problémom. Veria, že krátkodobé problémy sú iba nárazmi, ktoré voľný trh nakoniec sám vyrieši.

To, či majú keynesiánski alebo klasickí ekonómovia správny názor, nemožno s istotou určiť. Majitelia firiem musia využiť kroky politikov a vedúcich pracovníkov ako ukazovatele, ktoré im pomôžu pri prijímaní vlastných rozhodnutí o raste ich spoločností.